Zastávka č. 5 BLÍZKO ZÁKLADU STENY ŠTVORCOVÉHO DONŽONU

Nevitský hrad podľa vedeckých tvrdení existoval už v XIII storočí. V prvej fáze svojej existencie bol hrad okrúhlym, najmenej dvojposchodovým kamenným donžonom obklopeným drevenými opevneniami. Pozostatky základov tejto stavby sú pred nami. Bola to mohutná pevná veža s vnútorným priemerom 5,5 m a hrúbkou sten až 2,4 m. Zaujímavé je, že roztoky, ktoré upevňovali základ okrúhleho donžona, neobsahovali vôbec žiadne prísady vápna. Časť základu okrúhleho donžona bola neskôr zničená následnými prestavbami a výstavbou studne. Kedy bol hrad prvýkrát prestavaný, nie je známe, ale začiatkom 14. storočia bol už postavený iný štvorcový vo svojom základe donžon, pri ktorom sme sa teraz nachádzame. Ako vidíte, on čiastočne preténa zvyšky základu okrúhlej veže.
Počas archeologického výskumu sa v mnohých úsekoch pevnosti našli fragmenty okrúhleho plochého skla. Boli tmavozelenej a hnedej farby. Podľa výrobnej techniky nazývajú odborníci toto sklo hutníckym. To znamená, že sa vyrába ručne a priamo pri peci. Horúce sklenené kvapôčky valcované na ploché doštičky pod vplyvom zariadenia ako odstredivka. Vychádzali takmer umelecké okrúhle závitnice rôzných odtieňov. Stredovekí majstri z nich vyrábali vitrážové okná. Za týmto účelom tieto závitnice boli najskôr vložené do špeciálne vyrobených otvorov v drevených doskach, ktoré zakrývali okná. Neskôr sa objavila technika, keď závitnice boli spojené pomocou olovených spojovacích prvkov. Tvar závitnic trochu pripomínal mesiac, preto sa táto technika niekedy nazýva mesačná. Archeológovia tiež často nachádzalii zvyšky olovených spojovacích prvkov. Dá sa teda tvrdiť, že okná hradných stavieb boli vitrážové.

Proces dostavby priestorov sa uskutočňoval postupne podľa rastúcich potreb majiteľov hradu. Obyčajne dostavby trvalí dlhé roky.
Koniec XV-XVI. storočia bol časom rozkvetu Nevitského hradu. Pri archeologickom prieskume centrálneho dvorčeka hradu bolo našlo sa obrovské množstvo domácich potrieb, zbraní, riadu. To potvrdzujé, že hrad pokračoval v aktívnom hospodárskom a politickom živote aj v šestnástom aj na začiatku sedemnásteho storočia.
Samostatnou a veľmi zaujímavou témou sú dlaždice alebo vykurovacie systémy Nevitského hradu. Archeológovia tvrdia, že kachľové pece sa na hrade objavili v prvej polovici 15. storočia.
V čom je cennosť Nevitského hradu? Prečo obyvatelia Zakarpatska na neho hrdí? Ide o to, že pamätník je pomerne dobre zachovaný. Je autentický. Toto tvrdenie je spôsobené tým, že po zničení hrad sa neprevádzkoval, a preto tu neboli vykonané žiadne zariadenia ani úpravy. Pevnosť akoby zakonzervovala, zachovala si ilustratívny charakter všetkých svojích ochranných vlastností. Preto hrad môže demonštrovať všetky etapy vývoja európskeho hradného opevnenia.